Musím priznať, že na Montmartre som sa tešila asi najviac zo všetkého. Hlavne teda kvôli mojej milovanej Amélii. :} Neprekvapilo ma, že asi aj iní ľudia sa tam tešili alebo možno netešili ktovie, no bolo ich tam tak milión! Prekvapilo ma, že francúzi nepoznajú Ameliu z Montmartru aj keď žijú na ulici kde sa film natáčal. ("wtf" - no predstavte si keby sa na vašej ulici natáčal film)
![]()
![]()
![]()
Absolvovali sme aj také to túlanie sa uličkami v pravom slova zmysle. Len on, ja a moja palacinka ktorá nemala konca kraja!
![]()
Strítárt tiež nechýbal, bola to jedna z vecí, ktoré sme tu v Paríži očakávali a tešili sa z každej blbosti..
![]()
Hľadali sme aj Améliinu kaviareň, no pre časovú tieseň sa nám ju nepodarilo nájsť, no na Rue Lepic, kde sa natáčal film sme boli a to sa počíta! :}
![]()
A nakoniec výhľad z 56teho poschodia Montparnassu, kde bolo nemožné sa dostať a ešte nemožnejšie zíjsť dolu, keďže fronta sa vlnila sťaby závitnica. No myslím si, že je to krajšia vyhliadka ako z ajfelovky, lebo vidíte tu samotnú vežu a čo si budeme klamať..
![]()
Yann Tiersen - La valse d'Amelie {orchestral version} - neviem ako vy,ale ja som zo všetkých soundtrackov k Amelii namäkko..
V celom Paríži sme si mohli oči vyočiť, lebo koncentrácia Viesp (množné číslo od Vespa, existuje vôbec?) bola podobná ako koncentrácia maliarov na ich námestí! A tak sme achkali pri každej jednej od závisti..
Absolvovali sme aj také to túlanie sa uličkami v pravom slova zmysle. Len on, ja a moja palacinka ktorá nemala konca kraja!
