Paris I. - Začiatok konca (roka)

Po miliónhodinovej ceste v autobuse, ktorá sa niesla v znamení Románu Pro Ženy, sedadlovej kamasutry a šerry paradajok s rezňom sme konečne dorazili tam kde trebalo. O pol siedmej ráno sme už dýchali Parížsky vzduch, vonku bola tma, mesto bolo pokojné, to len moje vlasy hrali s vetrom o preteky.
Pomaličky sme objavovali ešte spiacu (aj keď nikdy nespí) Paríž a nasávali atmosféru dokiaľ to bolo možné.

V uliciach vládol až neuveriteľný pokoj, ticho pred búrkou a to doslova. Zatiaľ sa však dali vychutnať všetky odtiene mesta bez akéhokoľkvek narušenia..
(Jednu vec vám poviem, v tej Paríži sa ešte aj figuríny vo výkladoch ináč tvária ako tie naše! Síce nemáme žiadnu fotku, no výklady boli maximálne esteticky-oku-lahodiace)
Mesto sa však rýchlo začalo prebúdzať a okrem Seiny, ktorá nadobúdala hnedožltozelené odtiene odkrylo aj nejaké tie povšimnutia hodné detaily, ktoré potešia nejedného estéta, minimálne mňa..
Nasledovalo Notre Dame /Notrdam/ v celej svojej obrovitánskosti, ktorý sme doteraz poznali len vďaka Quasimodovi a semináru z Dejín Umenia..
Na druhej fotke si môžete všimnúť.. no ten vítr ve vlasech!
Obrovský zvonku, ešte väčší zvnútra.. Na druhej fotke to je len bočná loď, tá hlavná bola ešte väčšia..
Denné svetlo odhalilo okrem japonských turistov a nelegálne pracujúcich černochov aj kľukaté uličky a farebné kafetérie..
Achkať a íhkať sa dalo nad rôznymi vecami, čo vám budem hovoriť..

To je zatiaľ takto prvá polovička nášho prvého dňa, fotky som fotila ja, kedže sa mi podarilo aspoň na chvíľu ukoristiť Jakubov kanón..
Nabudúce pokračujeme v Louvre /Lúvri/!